Stévia Cukrova

Stévia
Stevia Rebaudiana Bertoni či inak nazývaná aj Stévia cukrová, Stévia sladká, sladké lístky i medové lístky patrí k rodu Stevia, ktorých poznáme viac ako 150 druhov. Patri do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď astrotivé - Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 - 60 cm. Táto viacročná rastlina, či skôr menší krík, je 30 krát sladší než cukrová repa.

V súčasnosti sa Stevia pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané glykozidy, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom, najmä pre diabetikov či obéznych ľudí. Okrem sladivých látok - glykozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto ratline jedinečné liečebné vlastnosti. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), tiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidy steviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 6 - 8%. Majú takmer nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby trpiace vysokou kazivosťou zubov. Výskumy (už aj na Slovensku) sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i protinádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové stúdie dokazujú bezpečné využitie sladivých látok Stévie - steviolglykozidov, čím len dokazujú aj praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky a dnes i Japonska a iných krajín. Doposiaľ nebol zaznamenaný nijaký prípad alergickej reakcie.

Stévia cukrová - hospodárske využitie
Pestovanie Stévie a produkcia glykozidov prináša významný ekonomický efekt. 1 ha porastu má výnos približne 2 tony sušených listov s výťažnosťou glykozidov 6%. Pri takejto bilancii môže nahradiť min. 10 ha porastu cukrovej repy, ktorá má výnos 30 ton/ha a výťažnosť cukru 12%. Ak vezmeme do úvahy úroveň sladivosti glykozidov a repného curku, potom využiteľnosť pôdy pri pestovaní Stévie je približne 20-násobné v porovnaní s cukrovou repu alebo trstinou.

Pôvod Stévie cukrovej
Stévia pochádza z oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou, presnejšie zo severovýchodného Paraguaja v okrese Amambay. Nájsť ju môžete aj v oblasti toku Rio Monday či v Matto Grosso. Voľne v prírode rastie aj v Brazílii v oblasti Pantanal. Najčastejšie rastie v nadmorskej výške 200 až 600 metrov nad morom, v blate či na brehoch riek.

Aj keď starí juhoamerickí indiáni z kmeňa Guarani o tom, čo rastlina obsahuje nemali poňatia, využívali Stéviu tisícročia pred nami a to nielen pre svoje liečivé účinky, ale hlavne kvôli svojej sladkosti, a to na sladenie čaju (čaj Maté) alebo na sladenie jedla. Používali buď celé sušené listy alebo ich drvili.

Stévia - rozšírenie
Španielskí dobyvatelia ju doviezli do Európy už v 16. storočí, do Japonska sa dostala až v roku 1971, pretože Paraguajská vláda zakázala vývoz semien. Japonsko začalo ako prvý národ skúmať stéviu a možnosti extrakcie glykozidov v záujme ochrany zdravia obyvateľstva. Obmedzili používanie umelých sladidiel a odporučili preto potravinárskemu priemyslu, aby začal používať glykozidy. Dokonca aj také spoločnosti ako je Coca Cola či Pepsi Cola museli upustiť od používania umelých sladidiel a nahradiť ich práve glykozidmi. Dnes je Japonsko azda najväčším exportérom glykozidov steviolu v tej najvyššej kvalite.

Samozrejme, Japonci neboli jediní, kto mal záujem využívať prírodné sladidlá pred umelými. Ako ďalší boli Číňania, potom Kórejci, Thajci, Vietnamci, neskôr sa Stévia dostala aj do USA, Brazílie, Uruguaja, Strednej Ameriky, Izraela, Brazílie, Nemecka, na Filipíny, do Bulharska. Vo väčšine spomínaných krajín sa aj pestuje, okrem toho sa pestuje aj v Mexiku, Kalifornii, ale o pestovanie Stévie sa pokúšajú tiež v Anglicku, Francúzsku, Českej republike, Bulharsku i na území Ruska.


Sladučká Stévia
Stévia cukrová, Stévia sladká, sladké lístky, medové lístky - to všetko sú názvy, pod ktorými môžete poznať Stéviu. Jej odborný názov je Stevia rebaudiana a je to drobný krík, ktorého lístky sú 30 krát sladšie než biely cukor. Závisí to od spôsobu pestovania. Tento kríček totiž rastie voľne v prírode v hraničnej oblasti medzi Paraguajom a Brazíliou. Patrí k rodu Stévia, ale tých poznáme viac ako 150 druhov. Avšak len Stévia cukrová je sladká. Stévia je viacročný krík, ktorý dorastá do výšky asi 30 až 60 centimetrov, niektoré zdroje uvádzajú až jeden meter. Obľubuje však subtropické až tropické pásmo Južnej či Strednej Ameriky, kde sa mu darí. Dozrieva a dospieva však 14 až 17 týždňov. Po tejto dobe sa môžu zbierať lístky, ktoré sa nechajú usušiť. Sušené sú dokonca sladšie než čerstvé. Z jedného kríčka je možno zozbierať až pol kila sušiny ročne. Toto množstvo predstavuje neuveriteľných 100 až 150 kilogramov bieleho cukru.

Stévia objavená už Indiánmi
Sladkú chuť Stévie, ale aj jej priaznivé účinky na ľudský organizmus objavili a hojne využívali už starí Indiáni. Sladili si ňou čaj, najčastejšie čaj maté, ale liečili si pomocou Stévie aj zranenia. Stéviu volali ka'a he'ê, čo znamená „sladká bylina“.
Do Európy sa dostala až neskôr, s návratom Colomba z Ameriky. Veľmi si ju obľúbili aj Japonci. Po nich to boli Číňania, Kórejci i Thajci a Vietnamci. Stévia však prenikla aj do USA, Izraela, Nemecka, Bulharska, do Čiech i na Slovensko, do Bulharska, Mexika i Ruska. Pestuje sa napríklad v Kalifornii, ale aj Mexiku, Anglicku či Francúzsku.

Látky, ktoré Stévia obsahuje
Už sme naznačili, že Stévia má, okrem svojej sladkej chuti, aj iné priaznivé účinky pre človeka. Je to vďaka látkam, ktoré obsahuje - glykozidom. Sušené listy ich obsahujú zo 6 až 8 percent. Tieto látky dokážu stimulovať slinivku brušnú i tvorbu inzulínu. To je ideálne najmä pre diabetikov II. typu. Okrem toho Stévia, aj napriek tomu, že je sladká, neobsahuje takmer žiadne kalórie. Aj to je veľkým plusom pre ľudí, ktorých trápi cukrovka. Avšak ideálna je aj pre obéznych ľudí, ktorí sa snažia, aj kvôli zdravotným problémom, znížiť svoju hmotnosť či pre ľudí, ktorí chcú jednoducho schudnúť, ale sladkého sa nevedia vzdať.
Glykozidov, ktoré spomíname, má však Stévia viac druhov. Ide o Steviozid, Rebaudiozid A, B, C, D, E, Dulkozid A a Stevilbiozid. Všetko sú to sladivé látky. Okrem nich však Stévia obsahuje aj ďalšie zlúčeniny, ako chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály - vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta-karotén, a teda vitamín A, riboflavín - vitamín B2, tiamín - vitamín B1, niacín - vitamín B3, tokoferol - vitamín E, bioflavonoidy - vitamín P či vitamín K.

Priaznivé účinky na ľudské telo
Ako sme už vyššie spomínali, Stévia sú ideálne pre diabetikov či ľudí, ktorí sa snažia znížiť svoju hmotnosť. To však nie je ani zďaleka všetko. Stévia vďaka svojmu zloženiu pomáha urýchľovať hojenie rán, porezaní či uštipnutí hmyzom, Stevia stabilizuje hladinu cukru v krvi i pečeni, stimuluje i činnosť pankreasu, zlepšuje trávenie, kožné problémy ako je akné, ekzém či dermatitída, má antibakteriálne účinky, čo pomáha najmä pri problémoch v ústnej dutine a zubnom kaze, ale pomáha aj zmierňovať migrénu a zvyšuje energetickú hladinu či zhutňuje svalstvo. Vedci však skúmajú aj teóriu, že glykozidy steviolu extrahované zo Stévie liečia diabetes druhého typu.
Vedci však skúmali aj toxicitu Stévie a dospeli k záverom, že Stévia ako sladidlo na báze glykozidov steviolu nemá žiadne vedľajšie účinky. Spokojní s ňou boli vedci v Japonsku natoľko, že ju odporučili používať ako náhradu za umelé sladidlá, a to napríklad aj pri dochucovaní perlivých sladkých nápojov. K srdcu si toto odporúčanie zobrala aj taká nadnárodná spoločnosť akou je Coca cola či Pepsi. Okrem toho Japonci Stéviu, resp. jej sladivé látky - glykozidy využívajú už roky na sladenie nielen nápojov. Pokiaľ by mala akékoľvek nepriaznivé účinky, isto by nebola v tejto krajine taká obľúbená.

Využitie Stévie Cukrovej
Sladivé látky Stévie - glykozidy steviolu dnes využíva nielen potravinársky priemysel ako náhradu za umelé sladidlá, na dochucovanie nápojov, na konzervovanie, do mliekarenských či cukrárenských výrobkov, ale aj do čokolád či žuvačiek. Nájsť ich môžete aj v produktoch označených ako „light“, pretože Stévia - jej sladivé látky neobsahujú takmer žiadne kalórie. Stévia cukrová sa využíva tiež v kozmetickom priemysle, pre je antibakteriálne účinky sa pridáva napríklad do zubných pást, ale aj do šampónov, či produktov na ošetrenie pokožky, pretože Stevia pomáha aj pri liečbe akné, dermatitíde či ekzémoch.

Stévia verzus umelé sladidlá
Náhradné sladidlá sú potravinové prísady, ktoré bývajú viac sladké než biely cukor, ale majú menej potravinovej energie. Náhradné sladidlá poznáme umelé a prírodné. Umelé sladidlá sú napríklad sacharín, aspartam a cyklamát, z prírodných poznáme sorbitol či xylitol. Aspartam či sacharín vznikli ako náhodný produkt pri chemickej reakcii.
Mnohí nielen preto, že ide o umelo vytvorené sladidlo, ale aj pre iné nežiaduce účinky na ľudský organizmus, tieto sladidlá zatracujú. Niektorí vedci či lekári dokonca zastávajú názor, že by sa umelé sladidlá nemali používať vôbec. Aspartam dnes nájdete aj v detských džúsoch, ale tiež v takmer všetkých sýtených nápojoch, nevynímajúc tých, ktoré sú označené „light“. Ďalším mínusom umelých sladidiel je ich chuť. Po sacharíne vám v ústach ostane horká chuť a rovnako aj Aspartam nechutí ani zďaleka tak ako cukor. Aby sa tieto pachute „zamaskovali“, výrobcovia ich miešajú s inými sladidlami. A poďme k tým horším príkladom. V roku 1960 vykonali vedci štúdiu na potkanoch, ktorej výsledkom bol súvis medzi Sacharínom a rakovinou mechúra. Aspartam sa zase v ľudskom tele rozloží na metanol a formaldehyd. Obe tieto látky sú nebezpečné chemikálie. Vedci však hovoria, že metanolu a formaldehydu sa vytvorí tak málo, že to neohrozí zdravie človeka.
Áno, ale my žijeme v dobe, kde sa všetko hnojí, všade sa pridávajú konzervačné látky či farbivá, tak sa toho v tom ľudskom organizme stretne veľa. Aj preto dnes čoraz viac ľudí dbá na správnu životosprávu, kupuje bio produkty či vitamíny. A čo by ste si vybrali vy, aspartam, ktorý sa vám v tele rozloží na chémiu, alebo prírodné sladidlo zo Stévie, ktoré ešte zlepší stav vašej pleti, podporí trávenie či zmierni bolesť hlavy?

---

admin (06-10-2012 14:33:42)